Chodníčky
CHODNÍČKY
Prebúdzam sa v tichu rána, nikde žiadny zhon,
z diaľky do uší mi hlási čas kostolný zvon.
O chvíľu oheň ticho praská, vonia slanina
takto ma privítala vrúcne Muránska planina.
O tom , že sú Alpy krásne, vie isto každý z nás,
čo však viac dušu poteší je na Kľaku stáť.
Prejsť po hrebeňoch k Tatrám až na samý kraj,
tam nás už predsa čaká známy Slovenský Raj.
Kráčam, z torby ujedám, jediný smer pred sebou mám,
cítim sa pritom naozaj skvele, nevadí,
že pot sa vpíja do košele a chladí.
Kroky nasmerujem ďalej na sever od viníc,
k úpätiam vrchov do zajatia oravských dreveníc.
Očarí ma krása jaskýň, klenotov prírody,
na brehu riečok kamienkami robím kruhy do vody.
Kráčam, z torby ujedám, jediný smer pred sebou mám,
cítim sa pritom naozaj skvele, nevadí,
že pot sa vpíja do košele a chladí.
Prebúdzam sa v tichu rána, nikde žiadny zhon,
človeku sa v takej chvíli nechce zo spacáku von.
S pôžitkom privrem obe viečka a už zase sním,
o tom aké ďalšie miesta zajtra navštívim.
(neskorá jar 1995)